Milé dámy a páni Novembra 1989!
Milé dámy a páni Novembra 1989! Je to už 32 rokov od chvíle, keď sme sa spoločne, ale i každý za seba, rozhodli povedať komunistickému režimu, že masaker študentov a pokojných demonštrantov na Národní třídě v Prahe, bolo to posledné zlo, ktoré si dovolil. Vyšli sme zo svojich domovov, zo škôl, fabrík, nemocníc a úradov a spojili sme svoje hlasy na námestiach. Boli sme verejnosťou, ktorá sa postavila proti násiliu. Ako prostí občania sme na seba vzali zodpovednosť za odstránenie vlády komunistickej strany nad našou spoločnosťou a nad životmi každého z nás. Stali sme sa politickou silou a zákonnou a pokojnou cestou sme otvorili budúcnosť demokracii, politickej pluralite a ekonomike bez centrálneho riadenia. Opäť bolo na nás - občanoch, ako zvládneme uskutočňovať tieto zmeny na postoch učiteľov, lekárov, vedcov, majstrov, riaditeľov, starostov, či poslancov a politikov. Premeny celej Európy, nová situácia v hospodárstve a nové politické hnutia a strany rozdelili občanov do mnohých názorových prúdov. Ocitali sme sa v ťažkých situáciách, ale napokon sme vždy väčšinovým hlasom občianskej spoločnosti zastavili organizované a politikmi kryté zlo. V roku 1998 sme zastavili mečiarizmus, v roku 2018 sme sa postavili proti krádeži našeho štátu a proti politikom, ktorí na tejto krádeži spolupracovali s mafiou. Dokázali sme to ako slušní občania, ktorí si prajú slušné Slovensko, fungujúci právny štát a demokratickú spoločnosť. Ani po posledných parlamentných voľbách nie je naša cesta jednoduchá. Zdá se, že ako občianska spoločnosť máme v našom samostatnom štáte ešte málo skúseností s politikou a falošnými vodcami. Ale i naše partnerské štáty v Európskej Únii majú z rýchlymi zmenami dějín potiaže. Nezostáva nám iné, než sa spoľahnúť na svoj občiansky postoj a viesť predovšetkým sami seba k slušnosti, poctivosti, tolerancii a vzájomnej solidarite. Už dve volebné obdobia sa nám podarilo spomedzi občianskej spoločnosti zvoliť prezidenta a prezidentku, ktorí sú nám príkladom. Voľby sú tým hlavným nástrojom v našich rukách, ktorým môžeme meniť smer našej spoločnosti a starať sa o kvalitu našich životov. Pred 32 rokmi sme to mali oveľa ťažšie, nemali sme možnosť slobodne voliť, nemali sme slobodu slova, nemali sme demokratickú ústavu, ani záruky dodržiavania ľudských práv; nemali sme slobodu vyznania a politických názorov, ani možnosti rozhodovať o zdraví životného prostredia. Pred 32 rokmi, 17. novembra 1989, sme nastúpili na ťažkú a desaťročia trvajúcu cestu k prosperujúcej a šťastnej spoločnosti Na tejto ceste stretávame výzvy ako spoločnosť, aj ako jednotlivci. Zvládli sme tieto výzvy v minulosti, zvládneme ich aj dnes.
Za pamätníkov historickej zmeny a účastníkov už 32 rokov trvajúcej snahy o lepšiu občiansku spoločnosť, vyjadrujeme vieru, že to spoločne dokážeme aj naďalej. Buďme aktívnymi občanmi, buďme voči sebe solidárni a priateľskí, buďme pozorní k nerovnostiam a potrebám slabších a odlišných, pozorne voľme politikov, za ktorých hovoria ich činy a s ktorými si v našom občianskom údele rozumieme.
Za zakladateľov, predstaviteľov a členov vtedajšieho Študentského hnutia, Verejnosti proti násiliu, Maďarskej nezávislej iniciatívy a Občianskeho fóraJuraj Flamík, Fedor Gál, Peter Tatár, László A.Nagy, Peter Hunčík, Ján Benčík, Zuzana Dzivjaková, Alexander Slafkovský, František Kurej, Oľga Kuchtová, László Öllös, Pavel Balgavý, Dionýz Hochel, Pavol Bakoš, Anna Zemanová, Lubor Guniš, Ľubo Navrátil, Peter Braun, Peter Neuwirth, Erika Csekes, Zuzana Mistríková, Boris Strečanský
November 2021